Krátkozrakosť (lat. Myopia) je očná vada, pri ktorej sa lúče svetla usmernené šošovkou zbiehajú už pred sietnicou a na sietnici teda nevzniká ostrý obraz. Ich prejavom je zlá viditeľnosť postihnutého na vzdialené predmety. Napravuje sa okuliarmi s rozptylnej šošovkou, alebo kontaktnými šošovkami sférickými s označením mínus. Jej opakom je ďalekozrakosť.
Príčinou zlého zbiehanie lúčov je tzv. Dlhé oko, kedy je očná buľva príliš pretiahnutá.
Krátkozrakosť môže byť:
jednoduchá (do -3,00 dioptrie); začína v školskom veku a po 20. roku života sa už viac nezhoršuje
mierna (od -3,25 do -6,00 dioptrie); rovnako ako jednoduchá začína v školskom veku a po 20. roku života by sa nemala zhoršovať
ťažká (nad -6,00 dioptrie); delí sa na stredne ťažkú, ktorej vývoj sa po 20. roku života pomaly zastavuje, a progresívne, kedy sa každoročne zrak zhoršuje o 1 až 4 dioptrie, ale zhoršenie sa zastaví okolo 30. roku života
Krátkozrakosť sa dnes tiež označuje ako novodobá epidémia ľudstva, pretože postihuje takmer jednu tretinu populácie. Teórií, prečo tomu tak je, je mnoho. Hlavnými faktormi sú genetické dispozície a vplyvy prostredia.
Vplyvom prostredia sa myslí zvýšená záťaž očí, ktorá sa za posledné storočie stala každodennou samozrejmosťou vďaka širšiemu zázemie pre štúdium (záťaž očí pri čítaní) a hlavne vďaka rozvoju techniky (záťaž pri sledovaní monitora, televízia). Pri skúmaní genetického vplyvu na myopii bol objavený gén, ktorý by mohol mať vplyv na vývoj očnej buľvy, teda aj na jej pretiahnutie v čase dospievania, keď sa nízke formy myopia začínajú prejavovať. Ani jeden z týchto vplyvov ale nebol preukázaný ako určujúci pre širšie výskyt myopia.
