História kontaktných šošoviek
Kontaktné šošovky sú pre ľudí so zhoršeným zrakom v dnešnej dobe nepostrádateľné. Niet sa čomu diviť, sú síce nákladnejšie, ale tiež praktickejšie a pohodlnejšie než okuliare. Málokto ale vie, že prvé správy o nich siahajú do hlbokej minulosti.
Pôvodný myšlienku, ako doplniť optický systém oka tekutinou a sklom, vyslovil Leonardo da Vinci. Základnú myšlienku kontaktných šošoviek uverejnil roku 1801 Angličan Thomas Young.
Prvé kontaktné šošovky boli z vyfúknutého skla, znášané však boli len krátkodobo. Pre niekoľko prvých pacientov je vyrobila firma Zeiss. U nás je prvýkrát aplikoval sklenené šošovky z celuloidu Teissler. Ďalej sa kombinovali materiály sklenené s plastickými.
Prevratným momentom vo svetovej kontaktológii je rok 1953, kedy akademik Wichterle a profesor Lima objavujú mäkkú kontaktnú šošovku. Nový materiál bol označený názvom HEMA. Od roku 1965 sa tieto kontaktné šošovky aplikujú tiež u nás v aplikačných strediskách.
Dodnes sa mäkké šošovky vyrábajú dvoma spôsobmi, a to odstredivým liatím do formy, alebo sústružením zo suchého bloku. Pôvodný šošovky mali nízku priepustnosť pre atmosferický kyslík, čo malo za následok komplikácie z dlhodobého nosenia. Postupne sa začínajú vyrábať šošovky s maximálnou hydratáciou až 78%, ktoré prepúšťajú veľké množstvo kyslíka. Ich nevýhodou je však vyššia tvorba depozít a kratšia životnosť. Tieto okolnosti priviedli výrobcu k výrobe tzv. "Disposable šošoviek", tj. Šošoviek na plánovanú výmenu.
